29. október 2001

Zasadanie súdu 29. októbra 2001 (pondelok), v anglickom zápise strany 26 - 123 a poobede strany 1 - 41.

Začiatok o 9:32

Sudca May: Áno. Nech tajomník zaháji proces.

Tajomník: Dobrý deň, Vaše Ctihodnosti. prípad číslo  IT-99-37-PT a prípad číslo IT-01-50-I, Žalobca Tribunálu proti Slobodanovi Miloševičovi.

Sudca May:  Vypočujem si návrhy, prosím.

Ryneveld: Ak dovolí súd. Dirk Ryneveld, hlavný súdny žalobca pre žalobu vo veci Kosova, spolu s pani žalobkyňou Carlou Del Ponte a mojim kolegom Heldegardom Uertz-Retzlaffom pre žalobu vo veci Chorvátska.

Sudca May: Áno, pán Kay.

Kay: Stephen Kay, kráľovnin advokát zastupujúci Anglicko a Wales.

Wladimiroff: Michail Wladimiroff, člen zastupujúci Holandsko.

Tapuskovic: Branislav Tapuskovic, člen zastupujúci Belehrad a obhajca z Belehradu, člen zastupujúci Srbsko.

Sudca May: Účelom tohto zasadania je konanie v štyroch záležitosiach, ktoré preberieme v nasledovnom poradí: po prvé, výpočutie dôvodu na množstvo podnetov; po druhé, prečítanie obvinenia vo veci Kosova a vystúpenie obžalovaného, aby vyslovil svoju obhajobu na obvinenie, ak to bude potrebné; úvodné vystúpenie obžaloby vo veci Chorvátska; a napokon prerokovanie aktuálneho stavu procesu. Pokiaľ ide o čas, máme k dispozícií dnešok a ak to bude nevyhnutné, aj zajtrajšie doobedie. Aj keď čítanie obvinení bude nejaký čas trvať, ale predsa len dúfam, že budeme môcť skončiť ešte dnes. Začneme s vypočutím návrhov a toto sú veci, ktoré majú byť predložené: po prvé, vec žaloby, ktorá má byť doplnená do spisu druhej doplnenej obžaloby a potom rôzne predbežné záležitosti a dokumenty od obvineného spolu so správou jurisdikcii od amicus curiae. Týmito vecami sa budeme zaoberať takto: najskôr si vypočujeme argumenty obžaloby a amicus-a vo veci doplnenia obvinení; potom si vypočujeme argumenty amicus-a a následne obžaloby na predbežné záležitosti; a napokon si vypočujeme obvineného, ktorý sa ku všetkému vyjadrí.

Začnime teda s podnetom obžaloby, ktorá chce zaradiť zložku druhého, doplneného obvinenia, čo je v súlade s pravidlom 50 pravidiel Procesov a dokazovania, ktoré ustanovuje, že žalobca môže pozmeniť obžalobu po začatí súdneho konania Súdnou radou a s dovolením Rady po tom, ako si táto vypočuje strany sporu. Mohlo by byť užitočné, ak zhrniem záležitosti, ktoré majú byť prerokované týmto postupom. Podnet uvádza, že dôvody na doplnenie sú takéto:

Po prvé, odzrkadliť spojitosť medzi zabíjaním v Kosove a telami, ktoré boli nájdené v masových hroboch blízko Belehradu;

Po druhé, pridať dodatočný počet násilných transportov – toto súvisí skôr kosovskými Albáncami, ktorí boli presídlení v rámci Kosova, nie s tými, ktorí boli deportovaní;

Po tretie, rozanalyzovať obvinenie z perzekúcie pod bodom 4 – toto má za úlohu konkretizovať rôzne perzekúcie a pozmeniť predchádzajúce veľmi všeobecné obvinenie.

Po štvrté, pridať nový odsek o osobnej zodpovednosti za zločiny pod Článkom 7(1) Zákonov. Toto hovorím za účelom, aby ste konkretizovali veci nazývané „bežná úmyselná zodpovednosť“. Z pohľadu Súdnej rady, má pozmenenie obžaloby za účel v tomto ohľade objasniť žalobu a objasniť, že obvinený na každom z čine, z ktorého je obvinený, spolupracoval.

Po piate, vymenovať tri nové miesta, z ktorých prebiehali deportácie a rozšíriť ich o ďalšie, objasniť okolnosti vrátane množstva obvinení zo sexuálnych útokov a ničení, ktoré sa uskutočnili počas týchto deportácií. Sú tu tiež rôzne štylistické zmeny a prerobenie niektorých častí tohto materiálu.

Takže, to je krátke zhrnutie rozsahu obvinení, ktoré v celku hovoria sami za seba. Teraz sa obraciam najskôr na amicus-a. Pán Wladimiroff, dostali sme minulý piatok Váš list, v ktorom ste zaujali stanovisko, že nepodáte pripomienky k tomuto návrhu, ale možno máte nejaké procesné záležitosti, ktoré chcete predostrieť. Máte niečo, čo by ste nám k tomu chceli predložiť?

Wladimiroff: V tomto štádiu nemáme žiadne ďalšie pripomienky Vaša Ctihodnosť, ale možno neskôr sa vrátime k procesným aspektom obvinení, ak Rada dovolí.

Sudca May: Počuli by sme Vás lepšie, ak by ste stáli.

Wladimiroff: Ospravedlňujem sa.

Sudca May: Nie. Počuli sme. Takže k obvineniam nechcete nič podotknúť.

Wladimiroff: V tomto štádiu nie, Vaša Ctihodnosť.

Sudca May: Ale môžu sa z toho vynoriť niektoré ďalšie záležitosti.

Wladimiroff: Správne. Správne.

Sudca May: Dobre, môžeme sa nimi zaoberať v pojednávaní (status conference)...

Wladimiroff: Správne.

Sudca May: ...keď budeme určovať časový harmonogram obžaloby.

Wladimiroff: Tak sme to mysleli, Vaša Ctihodnosť. Ďakujem veľmi pekne.

Sudca May: Ďakujem. Výborne. Vypočujeme si k tejto veci akékoľvek pripomienky od obvineného počas procesu. Ďalej prikročíme k predbežným návrhom a v tejto súvislosti máme nasledujúce návrhy a ďalšie dokumenty, z ktorých čítame: návrh obvineného z 9. augusta, v ktorom nás žiada, aby sme brali do úvahy iba odsek 8, čo sme uribili; reakciu od žalobcov podanú 16. augusta; prezentáciu, ako to bolo nazvané, dodanú obvineným 30. augusta, súvisiacu hlavne s údajnou protiprávnosťou Tribunálu. S týmto budeme zaobchádzať takisto ako s návrhom. Správa amicus curiae predložená 19. októbra. Táto preberá a rozširuje argumenty obžalovaného. A napokon, reakcia obžaloby z 19. októbra. Ako sme povedali, vypočujeme si najskôr amucus, potom žalobcu a napokon obvineného. Kto chce začať za amicus?

Wladimiroff: Ďakujem, Vaša Ctihodnosť. Každý z nás sa bude zaoberať návrhmi predloženými v správe. Nemám veľmi čo dodať k tomu, čo už sme v nej napísali. Musíme ešte urobiť určité pozorovania a potom sa vyjadríme. Najskôr...

Sudca May: Len aby som to vyjasnil, mal by som povedať, že máme tieto podania, za ktoré sme vďačný. Mali sme možnosť si ich prečítať, takže netreba opakovať čo ste už povedali, alebo vlastne čo povedal žalobca.

Wladimiroff: Presne na to sme mysleli, Vaša Ctihodnosť. Nie sme tu na to, aby sme opakovali veci, ktoré už boli napísané alebo povedané. Prvou z vecí, ktorými sa chcem zaoberať, je úloha amicus a úloha obvineného. V našej správe sme zdôraznili, že obvinený by mal mať riadnu možnosť vyjadriť sa a zaujať akékoľvek stanovisko, ktoré sa týka sporu. Tu, snáď to bude dávať smysel... snáď sa tu zastavím, pretože zatiaľ čo hovorím, deje sa tu veľa vecí a ja nemám poňatia o čo ide. Asi by som sa mal posunúť trochu doprava. Je tu aj málo miesta, Vaša Ctihodnosť, ale pokúsime sa.

Najskôr chcem povedať, že amicus curiae, každý z nás, by nemal vznášať záležitosti, ktoré nevzniesol obvinený. Takže v tomto štádiu sa nám zdá vhodné reagovať iba na veci, ktoré predostrel obvinený. Hlavný dôvod je, že ho nechceme zastupovať vo veciach vznášania pripomienok. Je na obvinenom, aby vznášal pripomienky a my sme tu na to, aby sme to komentovali a pomáhali súdu tým, že budeme poskytovať právne vysvetlenia na veci vznesené obvineným. Kvôli tomu sa domnievame, že tento súd by mal nechať obvinenému čo najväčší priestor na manévrovanie a obhajovanie sa v tomto prípade a, ako sme už povedali vo svojej správe, to by mohlo tiež zahŕňať skutočnosti ktoré, v celej svojej šírke, nemusia byť priamo právne, ale, viac či menej politické, pretože inštitúcia Tribunálu, jej hlavnou výzvou ktorej čelí, ako sme už prehlásili, sú aj možné politické pohnútky.

Sudca Robinson:  Pán Wladimiroff, vypočul som si Vaše vysvetlenie toho, ako chápete svoju úlohu. Rozmiem tomu, čo ste povedali, ale z môjho pohľadu majú amicus absolútne otvorený priestor na to, aby predkladali akékoľvek argumenty ktoré budú chcieť, pokiaľ to bude pomáhať Rade a čo je úplne jasné z návrhu, zo smerníc, ktoré určila Rada. Takže chápem, čo ste urobili, ale myslím si, že pre účely procesu je dôležité aby ste rozumeli, že Vaša úloha je trochu širšia ako toto. Nie je jednoduché reagovať na argumenty vznesené obvineným. Ste tu, aby ste pomáhali Rade v posudzovaní tohto prípadu.

Wladimiroff:  Chápeme to, Vaša Ctihodnosť. Snažil som sa vysvetliť, že v tomto štádiu, počas presúdnych úkonov, keď máme po prvýkrát možnosť sa vyjadriť si myslíme, že by sme mali uchopiť celú záležitosť veľmi jemným a diplomatickým spôsobom, nájsť si spôsob ako nereagovať neprimerane na čokoľvek prejednávané, alebo aby sme nepreberali iniciatívu tam, kde nemáme poňatia, aké to má dôsledky. Takže začíname veľmi umierneným spôsobom a postupne si nájdeme štýl. A to je dôvod, prečo nepovažujeme za primerané vznášať návrhy v tomto štádiu procesu, na úplnom začiatku, ktoré neboli vznesené obvineným. Môžeme tak urobiť neskôr, no nie v tomto štádiu pretože sa domnievame, že je na obvinenom, aby nás všetkých nasmeroval na to, čo chce povedať, aké argumenty hľadá, aby sme tlmočili súdu, čo si myslí, čo chce. Nemali by sme zužovať jeho možnosti. Takže sme na začiatok veľmi, veľmi, povedzme, umiernený a postupne sa budeme v tomto ohľade vyvíjať.

Sudca Robinson: Výborne. Chápem konzervatívne stanovisko, ktoré ste zaujali, ale prosím pochopte, že Vaša úloha je trochu širšia ako toto. Prosím pokračujte.

Wladimiroff:  Dostaneme sa k tomu, Vaša Ctihodnosť. Som presvedčený, že na konci pojednávania, a bude to trvať dlhšie ako dnes, budú amicu curiae môcť robiť to čo majú, v záujme obvineného a asistovať súdu v nachádzaní správnych odpovedí na záležitosti, ktoré boli súdu predložené. Avšak dovoľte nám, prosím, začať tak citlivo, ako sa len dá.

Snáď by som sa mal posunúť k ďalšej záležitosti, ktorej sa chcem dotknúť. Tiež veľmi stručne, lebo vlastne sa domnievame, že sme už všetko povedali v našej správe. Týka sa to toho, či sú predchádzajúce rozhodnutia Súdu a Odvolacej snemovne (Appeals Chambers) záväzné alebo nie. Amici curiae sú si dobre vedomý rozhodnutia v prípade Aleksovski a sme si tiež dobre vedomý toho, čo v ňom prehlásila Odvolacia snemovňa. Avšak sa domnievame, že v zákonoch ani smerniciach nie je vyjadrené, ako sa staviať k tejto záležitosti. Podľa mňa je záležitosťou procesného práva, ako si vykladať situáciu.
Odvolacia rada v prípade Aleksovski konštatovala všeobecne, v jurisdikcii všeobecného práva, v ktorom je viac záväzných záležitostí ako v prípade civilného práva, pretože k tomuto neexistuje žiadne pravidlo. Myslím, že v tomto postrehu je nejaká logika, pretože ak odvodzujeme právo alebo systém zo zákonného systému, v ktorom bola väčšina záležitostí definovaná zákonom, máme menej dôvodov opierať sa o rozhodnutia predchádzajúceho súdu, keď si vykladáme tieto zákony; zatiaľ čo vo všeobecnom práve sa ľudia viac opierajú o precedensy z predchádzajúcich rozhodnutí, toto súdne právo je dôležitejšie pre fungovanie systému samotného. Na rozdiel od Odvolacej rady si myslíme, že v postupoch Tribunálu sú jednou vecou zákony a druhou smernice. Niekto by mohol namietať, že tieto smernice nemusia byť kompletné vo veciach posudzujúcich všetky možné záležitosti, ale fakticky posudzujú všetky možné záležitosti na základe, ktorý môže byť iný ako ten, ktorý je v zákonoch napríklad v Európe. Ale stále tu máme zákony. Odpovede sú v zákonoch a smerniciach. Z tohto pohľadu sa domnievame, že sa netreba spoliehať na predchádzajúce rozhodnutia v tom zmysle, že sú absolútne, absolútne záväzné. Myslíme si, že predchádzajúce rozhodnutia sú dôležité ako autoritatívne a mali by byť smerodajné pre sudcov, ktorí by sa nimi mali riadiť, ibaže by sa od nich odklonili, aby som tak povedal, ibaže by boli pádne dôvody v záujme spravodlivosti, aby sa od nich odklonili. Takže nejde o vec absolútnu, ale relatívnu.

Takže, ako sme konštatovali v našej správe, v prípade tohto súdneho procesu má vlastne Súdna rada voľnosť, aby sa odklonila od predchádzajúcich rozhodnutí a mohla prihliadnuť na prípadné špecifické okolnosti či argumenty predostrené obvineným či zdôraznené amicus curiae a preto sú predchádzajúce rozhodnutia pre tento proces veľmi dôležité v zmysle smerodajnosti. Takže ak si pozorne prejdete to, čo sme povedali, a to ste aj urobili, uvedomíte si, že v skutočnosti nenapádame rozhodnutia odvolacieho procesu Tadic. Riadime sa nimi a namietame, že na základe týchto rozhodnutí – k tomu sa vrátime neskôr – radíme Súdnej rade, aby požiadala o poradný názor Medzinárodný súdny dvor. Nehovoríme, že sa Súdna rada nemá riadiť rozhodnutiami z odvolacieho procesu Tadic. A vlastne v rozhodnutí z odvolania Tadic nebola táto záležitosť predložená, takže ide o novinku. Dovoľte, aby som sa pozrel, či existuje ešte nejaký iný dôvod, aby sme to preskúmali bližšie.

Ďalšiu záležitosť rozoberie pán Key a týka sa nezávislosti úradu žalobcu a snáď i Tribunálu. Takže mu prenechám miesto, ak s tým súhlasíte.

Sudca May: Ešte moment. Mohol by pristúpiť tajomník, prosím.

(Súdna rada a tajomník sa radí)

Sudca May: Áno, pán Kay.

Kay: Ďakujem, Vaša Ctihodnosť. Budem sa zaoberať dvoma záležitosťami v súvislosti so správou amici curiae predloženou 19. októbra. Prvou z nich je vyložiť odsek 10 našej správy a prejsť k odseku 11, potom sa budem zaoberať odsekmi 12 a 13, ktorým je právo tohto Tribunálu súdiť hlavu štátu a teda sa zaoberá námietkou, týkajúcou sa štátnej suverenity, ktorú vzniesol obvinený.

Čo sa týka prvej veci, je celkom jasné z faktov predostretých obvineným v jeho korešpondencii a rôznych dokumentoch, že trval na tom, že tento Tribunál nie je schoný viesť spravodlivý súd kvôli svojej neschopnosti byť nestranný. Jedným z kľúčových základných princípov akéhokoľvek oprávneného zákonného súdu je princíp nestrannosti. Bez toho by nevládol žiadny zákon a žiadne právo na spravodlivý proces. Oceňujem, že táto vec bola už niekoľkokrát v dejinách Tribunálu pojednávaná, ale to mu neznemožňuje, aby mohol predložiť takúto záležitosť. So všetkou úctou, tento argument nestrannosti môžeme spojiť so záležitosťou na konci našej správy predloženej inštitútom amici curiae, ktorá sa vážne zaoberá právom týchto sudcov, takpovediac, súdiť samých seba v súvislosti so svojou právoplatnosťou. Na záver nášho podania Vám pán Wladimiroff predostrie tento posledný problém správy amici, ktorý začína odsekom 19 a súvisí so skúškou nezávislosti a otázkou, ktorá má byť pre tento súd overená, mala by byť overená zásadným orgánom OSN, ktorým je Medzinárodný súdny dvor. Nebudem sa touto námietkou zaoberať tak, ako sa bude zaoberať on, ale zmyslom mojich tvrdení je, že táto záležitosť nestrannosti veľmi úzko súvisí s legitimitou tohto Tribunálu.

Obvinený v rôznych dokumentoch tvrdil, že tlak na tento Tribunál z vonkajších zdrojov, ktorý má súdiť jeho a iných, robí celé vystupovanie Tribunálu nespravodlivým a zaujatým proti nemu a právo súdiť ho, má byť oproti akejkoľvek záležitosti, ktorá tu môže byť prejednávaná, na prvom mieste. Obžaloba, ktorá bola proti nemu vznesená v roku 1999 v čase konfliktu, bola dôsledkom toho, že Bezpečnostná rada naliehala na žalobcu, aby zakročil v súvislosti s udalosťami v Kosove. Ako vidíme zo súdnych záznamov, predtým neexistovalo proti nemu žiadne verejné ani tajné obvinenie. Nestalo sa tak až do politických udalostí v roku 1999, kedy bolo proti nemu vznesené prvé obvinenie.

Sudca May: Dokument o ktorý sa opierate, bol myslím, z Bezpečnostnej rady z marca 1998, podľa mojich záznamov.

Kay: 31. marec 1998.

Sudca May: Áno. Obvinenie prišlo rok pred tými udalosťami.

Kay: Áno.

Sudca May: ...rok predtým.

Kay: Zjavne ide o prípravu na tieto veci. A keď prišlo v tom čase obvinenie, obžalovaný bol práve v situácií medzinárodného konfliktu.

Sudca May: Iba naliehala na prokurátora, aby vyšetril porušovanie medzinárodného humanitárneho práva. Hovoríte, že to Bezpečnostná rada nemala robiť?

Kay: Je to nátlak na prokurátora, ktorého práca vychádza primárne z Bezpečnostnej rady, takže by bolo ťažké povedať, že práca tejto strany sporu by mohla odvtedy konať nezávisle. To je námietka, ktorú predložil obvinený.

Sudca Robinson: Pán Kay, aby ste nám to objasnili, nemali by ste ísť trochu ďalej a preukázať, že nátlak na prokurátorku mal vplyv na to, že vzniesla obžalobu na pána Miloševića? Existujú na to nejaké dôkazy?

Kay: Pri všetkej úcte, myslím, že je na prokurátorke aby dokázala, že nemal. Pre obvineného či inú stranu v inej pozícií je nemožné dokázať opak. Nemáme jednoducho žiadne také skutočnosti ani informácie.

Sudca Robinson:  Ale predkladáte obvinenia z porušenia nestrannosti. Z môjho pohľadu máte takú povinnosť vy. Namietate nedostatok neutrality na strane prokurátorky. Je na Vás dokázať to.

Kay: To, čo som tu predložil je, že existuje podozrenie, odôvodnený predpoklad, že toto môže byť tá pozícia. Podľa toho, čo obvinený vo svojich dokumentoch tvrdí, toto je podstata jeho námietky. Ak je takáto námietka vznesená v súvislosti s jurisdikciou, nepochybne je na strane, ktorá požaduje nastolenie jurisdikcie, aby dokázala opak. Pre obvineného alebo ktorúkoľvek inú osobu nebude pravdepodobne nikdy možné predložiť argument na základe dôkazov v podobe dokumentov alebo fyzických dôkazov, to je naozaj neuskutočniteľné.

Sudca May: Budete musieť nejakým spôsobom preukázať, že je tu nedostatok neutrality alebo nezávislosti v dôsledku naliehania Bezpečnostnej rady na to, aby v tomto prípade prokurátorka nepodala žalobu, ale vyšetrovala, ako hovorím, porušenia medzinárodného humanitárneho práva. Možno ani v budúcnosti nebudete môcť toto preukázať.

Kay: Nie. Snáď toto je ten prípad, že keď je vznesené obvinenie za takých všeobecných okolností za akých bolo vznesené, tak prokurátorka by mohla predovšetkým dodatočne hľadať zámienky na zdôvodnenie svojej obžaloby. Takisto je možné, že v počiatočných štádiách to mohlo nabrať kurz vyšetrovania samotným súdom, svedčiacim sudcom, sudcom Hunt-om v súvislosti s dôvodmi vznesenia obžaloby. Uviedli sme príklad z našej správy, ktorý povstáva v súvislosti so spôsobom väzby obžalovaného, na ktorý sa môžeme pozerať ako na príklad, ak tak chcete, istého druhu neobjektivity, ktorú obžalovaný namieta. Bolo mu zakázané vyjadrovať sa pre médiá a tlač, zatiaľčo iné orgány Tribunálu sa vyjadrovať môžu. Z tohto pohľadu sa na to možno pozerať ako na neobjektívne regulovanie vlastných pozícií strán sporu. No táto záležitosť nestrannosti je základom pre uplatnenie jeho práva na spravodlivý proces a pri všetkej úcte, to je dôvod, prečo sa na záver našej správy spomína záležitosť právneho preverenia oprávnenosti súdu. Mohol by som sa teraz posunúť k druhej námietke, s ktorou sa chcem zaoberať?  Majú Vaše Ctihodnosti nejaké ďalšie veci, týkajúce sa nestrannosti okrem tých, ktoré sme uviedli v našej správe?

Sudca May: Nie. Môžete pokračovať.

Kay: Ďakujem. Toto súvisí s jurisdikciou Tribunálu proti nemu ako osobe, ako bývalému prezidentovi Juhoslávie. Súd vie a prokurátor uviedol, ako sme citovali článok 7, odsek (2) Zákona, že osoby konajúce ako zástupcovia štátu môžu byť predmetom jurisdikcie alebo byť trestne zodpovedné za činy pred týmto Tribunálom. Avšak je tu záležitosť, ktorá je pravdepodobne najstarším a najzákladnejším pravidlom vlád medzi štátmi a to je princíp suverenity. Dejiny sú plné príkladov, kedy sa niekto pokúšal súdne stíhať bývalé hlavy štátov, ako sme uviedli v našej správe, avšak žiaden z nich nenadobudol pôsobnosť a pozícia prezidenta Miloševića, aby som sa správne vyjadril, tu v tomto nie je ničím výnimočná, ak nie priam historická. Obžaloba vo svojej odpovedi uvádza prípad premiéra Kambanda v súvislosti s Rwandou, avšak to bolo vyjadrenie pocitu viny a nie záležitosť, v ktorej by mal zasahovať súd do štátnej suverenity. Ako som povedal, najstarší a najzákladnejší princíp, ktorý platil v medzinárodne zaužívanom práve bol, že štát si ponecháva svoju suverenitu a jeho vodca nemôže byť súdený za činy urobené v oficiálnej funkcii, v ktorej zastupuje štát.

Sudca Robinson:  Pán Kay, musíte si byť vedomý obrovského množstva nástrojov, ktoré obsahuje opatrenie podobné článku 7(2) a ja verím, že by ste si mali byť vedomý že opatrenie v článku 7(2) odráža zaužívané medzinárodné právo. S rozvojom Doktríny o osobnej trestnej zodpovednosti, ktorá sa začala po Druhej svetovej vojne, do nej bolo zakomponovaných a odzrkadlených množstvo nástrojov; článok 7 Normimberskej charty, článok 6 Charty Tokijského tribunálu; článok 4 Konvencie pre prevenciu a trest za zločin genocídy a najnovšie článok 27 Rímskeho práva pre Medzinárodný súdny dvor. Práve teraz nechápem, ako môžete namietať, že obsah článku 7(2) je všeličo iné, len nie zákon zaužívaného medzinárodného práva v súvislosti s druhom zločinu, z ktorého je obžalovaný obvinený.

Kay: Článok 7(2), samozrejme, vznikol zo zákona, ktorý vydala Bezpečnostná rada a ako sa pozeráme na materiály a dokumenty predložené obvineným, jeho principiálna námietka spočíva v tom, že toto nie je Tribunál, ktorý bol ustanovený Valným zhromaždením OSN, ale Bezpečnostnou radou...

Sudca Robinson:  To nemá nič spoločné s otázkou, či článok 7(2) odráža pravidlá zaužívaného medzinárodného práva. To, že to prišlo z Bezpečnostnej rady s touto otázkou nesúvisí. To, čo dáva zákonu váhu zaužívaného medzinárodného práva určujú dve veci: štátne zvyky, aké sú rozšírené a principiálne aj vedomie medzi štátmi, že existuje právny záväzok zviesť akýkoľvek zákon, apino juris. A všetky tieto nástroje ktoré som vymenoval, najčastejšie obsahuje rímske právo, ktoré jasne odzrkadľujú. Takže nerozumiem Vašej námietke v tejto dobe. Snáď tesne po Druhej svetovej vojne by bola prijateľná, ale nie 50 rokov po nej.

Kay: Samozrejme, žiadne iné hlavy štátov nikdy neboli predmetom súdneho procesu a to je záležitosť sama o sebe, ktorá si pravdepodobne zaslúži, aby sme sa ňou zaoberali. Zaužívané medzinárodné právo v súvislosti so štátnou suverenitou samotné zostáva zásadnou otázkou. Obraciam pozornosť Vašej Ctihodnosti na fakt, že v súvislosti s týmito konkrétnymi priestupkami, bol v medzinárodnej komunite prijatý rad opatrení pre súdenie porušení humanitárneho práva a to treba pripustiť.

Sudca Robinson: Pán Kay, rozoberme si jeden aktuálny prípad z vášho pohľadu na jurisdikciu. Súd s Pinochetom, v ktorom Snemovňa lordov konštatovala, že senátor Pichochet nepožíval právo na imunitu v súvislosti so skutkami týrania a komplotu na páchanie týrania údajne spáchaných v jeho funkcii prezidenta štátu. Rád by som Vás upozornil konkrétne na to, čo povedal lord Millett: „V budúcnosti tí, ktorí spáchajú zverstvá proti civilnému obyvateľstvu musia počítať s tým, že budú braný na zodpovednosť, aby boli riadne ochránené základné ľudské práva. V tomto kontexte nemôže vysoké postavenie obvinenému poskytovať žiadnu ochranu.“ Ďalší príklad praxe zahŕňajúcej špecifický charakter Predpisu v článku 7 Tribunálneho zákona.

Kay: Áno. A zaujímavou vecou bolo, samozrejme, senátor Pinochet bol vrátený do jeho vlastnej krajiny a nebol v skutočnosti vydaný do Španielska v tejto veci a my v našej správe uvádzame príklady Pinocheta a Noriegu.

Sudca Robinson: Bol vydaný alebo vrátený na základoch, ktoré nemajú nič spoločné s právoplatnosťou princípu, ktorý preskúmavame teraz.

Kay: Áno. A národné rozhodnutie nezaväzuje medzinárodný súd.

Sudca Robinson: Nezaväzuje ho, ale vyvstáva otázka vývoja zvyklostí, bežných pravidiel práva. Je dosť jasné, že rozhodnutia národných súdov môžu byť zvažované v rozhodovaní, či sa nejaká právna zvyklosť vyvinula. To je veľmi evidentné a nie je pre to potrebná žiadna citácia.

Kay: A nech je odo mňa ďaleko znevažovanie mojej vlastnej Snemovne Lordov. No pokiaľ bolo zvažované toto rozhodnutie, ktoré tiež v jednej etape zahŕňalo otázku neutrality, od ktorej som sa držal ďalej, predtým sa spomína, že rozhodnutie národnej jurisdikcie, ktoré vraj reflektovalo zvyklosti medzinárodného práva, ako konštatujeme na konci našej správy, je vecou, ktorú by mal pre tento súd rozhodnúť iný orgán, orgán s dlhoročným medzinárodným významom, ktorým je orgán Spojených Národov, Medzinárodný súdny dvor. Proces ligitimizácie tohto Tribunálu samým sebou viedol k očividnému pocitu nestrannosti u tých, o ktorých sa má rozhodovať. Hovorím to iba kvôli časom overenému prísloviu: Právo nesmie byť robené iba preto, aby bolo videné, musí byť robené dobre. A...

Sudca Robinson: Váš kolega sa chystá dokazovať tento názor.

Kay: Áno.

Sudca Robinson: Nepredbehnite ho.

Kay: Aj toto nech je odo mňa ďaleko. Ale vec tejto záležitosti štátnej suverenity, ktorú vzniesol obvinený vo svojom mene je oprávnená a historický argument, ktorý, ak sa pozeráme na dejiny radšej ako na politický zámer, sa ukázal byť pravidlom, ktorý bol aplikovaný za mnohých okolností. A to je to, čo žiada obvinený vo svojom mene ako opodstatnený odraz medzinárodného práva.

Sudca May: Pán Kay, myslím, že ste zdôvodnili tieto názory, iba ak by tu bolo ešte niečo, čo chcete predostrieť.

Kay: Ďakujem, Vaša Ctihodnosť.

Wladimiroff: Ak môžem dotať k tomu, čo povedal pán Kay. Pripusťme, že Článok 7(2) rešpektuje medzinárodné právo ak akceptujeme, že národné vývoje sú všetky spolu vyjadrením rastúceho porozumenia medzi štátmi a národmi, že taký zvyk je správnym vyjadrením práva. Ale v skutočnosti ide o to, že ak Článok 7(2) má odrážať medzinárodné – má odrážať zvyčajné medzinárodné právo, odráža znenie Článku 7(2) medzinárodné právo? Teraz tu máme problém. Podľa Článku 7(2), ak sa zaoberáme praktickou zodpovednosťou, má byť overená, zjednodušene povedané, vedomosť alebo uvedomenie si, moc a ľahostajnosť či zanedbanie nápravy. To môže byť správne pre veliteľov, pretože existuje dosť dôkazov na prehlásenie, že takéto overenie je oprávnené pred medzinárodným – pred zvyčajným medzinárodným právom, aby sa ukázalo, či veliteľ predpokladá zodpovednosť za to, čo urobil vrámci svojich možností; ale uvažujeme, či sú dostupné také dôkazy, pokiaľ ide o hlavu štátu. Keď to dokazujeme, je overenie, ako je definované v Článku 7(2) tým pravým overením, ktoré má byť aplikované v prípade hlavy štátu? Ak s tým bude súd súhlasiť, je tu toho viac, ako je v Článku 7(2). Ak toto zoberieme do úvahy, Článok 7(2) neodráža zvyky medzinárodného práva.

Pred tým, ako sa posunieme ďalej, dovoľte mi znovu zauvažovať na chvíľu o pozícií amicus curiae. Súd to naznačil pánu Kayovi, že ak predkladáte nejakú záležitosť, mala by byť dobre predvedená. Vo všeobecnosti by sme s tým súhlasili, ale my nie sme obhajcami pána Miloševića; sme amicus curiae. A ako som sa pokúsil vysvetliť na úplnom začiatku v tomto štádiu, v tomto samom štádiu, na úplnom začiatku kde sme boli prednedávnom stanovený, reagujeme na námietky a pozorovania obvineného. Teraz sme sa pokúsili vysvetliť Súdu, čo hovorí obvinený. Takže ak tu má byť predvedenie, mal by ho robiť obvinený a nie amicus curiae. Snažím sa tu povedať, že bremeno predvedenia amicus curiae nemusí byť nevyhnutne to isté, ako bremeno obvineného. Nie sme jeden celok. Nie sme jedno a to isté, obhajoba, pán Miloševič a amicus.

Takže ak dokazujeme – vlastne, asi to nie je dôkaz. Ak pretransformulujeme to, čo hovorí obvinený a na základe tohto pretransformulovania tvrdíme, čo to znamená, aké môžu byť dôsledky pre váš súd a radíme súdu ako sa na to má pozerať, ako má zobrať do úvahy ďalšie dôkazy súvisiace s tým, čo povedal obvinený, je to trochu zložité objaviť v tomto štádiu, čo presne je našou povinnosťou. Možno nájdeme správne odpovede neskôr. V tomto štádiu si myslíme, že nie je celkom jasné, či je táto povinnosť úplne na nás. To je záležitosť na preskúmanie.

Sudca May: Myslím, že to bol zámer prejavu –

Wladimiroff: Rozumiem tomu.

Sudca May: – nejasná povinnosť. Všetci si nachádzame pozíciu amicus –

Wladimiroff: Oceňujem to.

Sudca May: – a svoju úlohu.

Wladimiroff: Ďakujem, Vaša Ctihodnosť. Teraz mi dovoľte prejsť na vec, ktorú som chcel predostrieť. Sú to poradenské názory.



(pokračovanie nabudúce)